Problémy s pozornosťou alebo agresivitou u detí v MŠ?


TU je 5 tipov ako udržať pozornosť detí pri aktivitách, hrách a iných činnostiach!
Táto téma je aktuálna pre každú učiteľku a každé dieťa, či už má s pozornosťou problémy, alebo nie. Deti s narušenou schopnosťou sústredenia vydržia všeobecne pri nejakej činnosti kratšie než ich rovesníci a ľahšie sa nechajú vyrušiť. V príspevku sa pozrieme na to, ako môže učiteľka a riaditeľka ovplyvniť schopnosť sústredenia detí vo svojej triede alebo v škôlke.

1. Sústredenosť pedagóga
Keď sa sama učiteľka dokáže dobre sústrediť na to, čo s deťmi robí, prenáša sa to aj na deti. Občas je však problematické robiť viac vecí naraz, pretože súčasne musí pedagóg vnímať samotnú činnosť a zároveň jednotlivé deti a ich rozpoloženie. Keď naopak je mysľou inde, napr. veľa sa venuje mobilnému telefónu, debatám s kolegyňami o iných témach alebo je jednoducho len často zamyslená nad vlastnými myšlienkami, deti to vycítia a sústredí sa im na aktivitu ťažšie. Stávajú sa tiež nepokojnejšími a častejšie prichádza ku konfliktom. Deti pre svoj pokoj jednoducho potrebujú pozornosť dospelého. Nie úplne nepretržitú pozornosť (každý si občas potrebuje aj vydýchnuť), avšak je vhodné ak je učiteľka prítomná čo najdlhší čas, a to nielen fyzicky, ale aj duševne.

2. Vyrovnanosť
Ak je učiteľka nervózna a napätá, prenáša túto svoju náladu priamo aj nepriamo na deti. Ak je naopak pokojná a vyrovnaná, deti to z nej cítia a pomáha to aj im udržať si svoj pokoj. Učiteľka v škôlke by určite mala veľa pracovať na svojej osobnostnej a emočnej zrelosti, vedieť zvládať rôzne situácie, emócie a konflikty s nadhľadom a pokojom. Každopádne prvým krokom je vnímavosť vlastných pocitov, vedieť rozlíšiť, ako sa dnes cítim a neustále sa učiť, čo mi vie náladu zdvihnúť, upokojiť a čo zasa naopak.

"Práca s deťmi je vždy do veľkej miery aj práca na sebe, alebo inak povedané výchova detí je vždy aj sebavýchovou dospelých."

3. Jasná a zrozumiteľná komunikácia
V prístupe k deťom je dobré, keď učiteľka komunikuje pokojne, jasne a jednoznačne, ale aj jednoducho a pochopiteľne. Deti v škôlke nepotrebujú nejaké zložité vysvetľovania. Skôr potrebujú jasne a vecne usmerniť, čo majú a čo nemajú robiť. Či už ide o nejaké činnosti, alebo aj o disciplínu a správanie. Ak dieťa robí niečo, čo nemá, treba ho na to vecne upozorniť, aby s tým prestalo. Ak to nestačí, potom mu v tom zabrániť jednoducho tak, že ho vezmem zo situácie preč fyzicky, nedovolím mu pokračovať v tom, čo nechcem. Netreba to s ním nejako príliš riešiť, deti v predškolskom veku ešte nemajú zvnútornené morálne cítenia a preto ich treba len vecne usmerniť a viesť, bez zbytočných výčitiek. Vnútorná morálka sa podľa výskumov J. Piageta rozvíja až okolo 7-8 roku života dieťaťa. Dovtedy sú deti odkázané na usmernenie dospelých a ich správanie je skôr takým skúšaním, čo si môžu dovoliť a čo už nie.

4. Konzistentnosť a spravodlivosť
Dôležité je, aby sa učiteľky správali v tomto konzistentne. Teda aby jasne platilo, čo sa môže a čo nie a nemenilo sa to zo situácie na situáciu. Nepokoj a napätie prináša, keď učiteľka raz niečo dovolí, a inokedy to zakáže. Tiež nie je dobré, ak sa rôzne učiteľky veľmi rôznia vo svojom výchovnom prístupe. Ideálne je čo najviac sa zladiť. Malé rozdiely byť môžu, ale v zásadných veciach by mal celý tím ťahať za jeden povraz. Deti sú tiež veľmi citlivé na spravodlivosť - pravidlá by sme mali vyžadovať od všetkých rovnako, inak stratíme autoritu.

5. Emócie na uzde
Je zbytočné a zároveň škodí deťom, keď učiteľka v konfliktných či náročných situáciách reaguje emočne. Buď so zbytočným krikom a hnevom, alebo tiež rozprávaním o tom, aká bude smutná a nešťastná, keď deti sú také zlé. Emócie dospelého deťom nepatria a zbytočne zaťažujú ich nervový systém, zvyšujú ich nepokoj a oslabujú pozornosť. Keď ich je veľa, vedie to aj k nárastu agresivity v triede. Je preto dôležité, učiť sa ovládať a neprenášať svoje citové rozpoloženie na deti. Konflikty riešiť jasne, vecne a stručne. Samozrejme aj ako jasná autorita. Deti potrebujú vedieť, že učiteľka je autorita, aby sa na ňu mohli spoľahnúť. Občas sa s nimi môže aj dohodnúť na niektorých veciach, ale celkovo by mala ona byť tá, čo prináša rozhodnutia a tiež dbá na dodržiavanie pravidiel slušného správania a komunikácie.